Choď na obsah Choď na menu
 


DROBNIČKA

3. 7. 2009

Tieto moje ne-básničky sú také moje drobničky

Kade chodím tade vnímam všetko okolo seba

Tu niečo vidím tam niečo počujem

Alebo si tam niečo prečítam a hentam postrehnem

Šlapem si na bicykli a niečo ma napadne

Príde to tak samo od seba

Ako v nedeľu nedávno

Vidím na oblohe slnko a mesiac naraz

Tak si vravím

Ty si slnko a ja mesiac

Nemôžeme jeden bez druhého existovať

Nemôžem žiariť bez teba

Si tak strašne ďaleko a pritom tak blízučko

No i na záchode ma napadajú kadejaké myšlienky

Zatlačím príde pretlak z opačnej strany

Z hlavy a vylezie nápad

Inokedy prichádza taká vlna nápadov v noci

To nemôžem spať a ono to príde tak zrazu

Utekám do komory zapísať myšlienku

Zaľahnem a zrazu zase utekám

Opakuje sa to niekoľkokrát až mi vynadáš

Čo stále behám hore dole a svietim tam

Nevieš že ja tvorím tie moje nebásne

Keď to príde tak samo ako teraz

Sadnem a všetko to čo som zapísal a aj nezapísal

Poskladám do jednej guči a je to tu

Tak ako toto – dá sa to vôbec čítať?...

171006 pfč

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Helenke

(pfč, 3. 7. 2009 19:47)

Netrap sa s tým,je to v pohode,a niesu to predsa súkromné veci,keď sú tu na verejnosti a čítala si Slnko?

Drobnicka

(Helena, 3. 7. 2009 19:32)

Tak prepac,to su sukromne veci,nevedela som!!!!!

presne tak

(pfč, 3. 7. 2009 14:11)

bolo to dávno,však dole je aj dátum vzniku,ale bolo to určene Lidke....

drobnicka

(Helena, 3. 7. 2009 13:25)

Pre ktoru si to pisal,snad sa to citat da,mala by tomu rozumíet a pridat nejaku tu pochvalu.Nejaky ten komentarik.

nebásne

(hanka, 3. 7. 2009 8:43)

sú ako sa pozerám adresované Tvojej polovičke.Tá sa má