Choď na obsah Choď na menu
 


ROZHOVOR

27. 3. 2009

Pred nedávnom vyšla i v Česku  kniha „Neautorizovaný životopis Mariky Gombitové“ Knihu napísali dvaja český novinári Miroslav Graclík a Václav Nekvapil. Na tomto diele sa spoluautorsky podieľal fotograf zo Záhoria Peter „Falk“ Čimbora. Preto sme položili autorovi   fotografii par otázok:

 

Peter ako sa dostali tvoje fotografie do tejto knihy?

Požiadali ma o ne cez internetové fórum kde aj ja občas prispievam a v knihe som napočítal presne 19 fotografií z toho dve sú farebné a zyvšok čiernobiele

 

V ktorom období tieto fotografie vznikli? 

To je zložitá otázka, lebo vznikali počas niekoľkých rokoch, vždy keď som sa dostal na koncert a to hlavne na Úsmev ako dar, Vianočná kvapka krvi či Od srdca k srdcu a  aj na koncerte v Holíči som fotil.Takže to bolo v tom roku 1987 poprvé a potom až po páde komunistov a to v roku 1991a v roku 1992 dokonca trikrát som mal možnosť vidieť,počuť a aj fotiť Mariku,prišiel rok 1993 a v PKO na TOP MUSIC SLOVAKIA spievala Vyznanie a to bol zážitok na celý život.Potom bola veliká pauza a v roku 1994 zase Úsmev ako dar.Napsoledy sme spolu boli v roku 1997 zase na koncerte pre deti z domovov.

 

Ako si sa zoznámil s Marikou?

Obaja sme jeden ročník, obaja sme z východného sLOVEnska a spoznali sme sa pred jej koncertom v šatni KD Holíč, kde som sa dostal povolenie na päť minút a bola z toho skoro polhodina spoločného rozprávania a tam mi Marika dala svoj prvý autogram a povolila mi fotiť, čo sa počas koncertu prejavilo tak, že prišiel za mnou jeden pán usporiadateľ s páskou na rukáve, že ešte raz uvidí blesk, vyvedie ma a ja som fotil samozrejme ďalej a potom sa mi ospravedlnil, že nevedel o povolení od Mariky....

 

Ako sa správala Marika ako „hviezda“ v tomto období?

Marika je stále rovnaká pani speváčka dnes,  ako bola aj v tom čase (15.3.1987) bola milá, príjemná a bavili

sme sa, ako keby sme sa poznali roky už. Bola tam aj jej ošetrovateľka Evka a mala tam toho svojho psíka Pima

Bavili sme sa tak o všetkom, ale aj o tom, že jej nesplnili podmienky aké požadovala a hambil som sa za vedenie

Kultúrneho domu v Holíči. Koncert bol ako vždy fantastický a Marika podala úplne profesionálny výkon, ako to ona robievala vždy .Po koncerte popodpisovala nejaké fotky a platne deťom pred šatňou a to je všetko...

 

Aj sa fotografie v tom čase autorizovali?

Potom som jej poštou posielal fotografie a Marika vytriedila ktoré môžu a ktoré nemôžu ísť na verejnosť.

Takže aj v tej knihe sú také fotky, ktoré schválila, ale dostali sa aj neschválené...

 

Koľko ráz si sa stretol s Marikou?

Mariku som na živo videl v tom Holíči po druhýkrát. Prvý raz to bolo v Hodoníne, kde ma k nej nepustili. V knihe je aj vstupenka z toho Hodonínského koncertu..

Obdivujem ju od jej začiatkov, od jej Modusáckého Úsmevu cez Študentskú lásku, Prstienkov z trávy či veľkého hitu storočia Vyznania. Myslím si, že mám všetko čo od Mariky bolo je a stále bude k dostaniu.

 

Aký je tvoj názor na vydanú knihu o Marike?

Kniha sa číta dobré a mne sa nezdá, že je až taká bulvárna ako to denníky písali a tých fotiek je v tej knihe naozaj dosť a teší to ,že som mohol prispieť....

 

 

Prikladám fotografie z tej šatni v KD v Holíči.....

 

Rozhovor pripravil : Milan Hollý - Záhoracká tuačová kancelárija

 

A len tak mimochodom, tento rozhovor vyšiel aj týždenníku Záhorák 12.január 2009

 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Marika v Holíči

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Marika na mojich fotkách

(pfč, 9. 7. 2009 21:33)

Ak sa ti tak pačia,kukni si album Maruška na picassa albume,je ich tam oveľa viac ako tu...

v knihkupectvach ešte je

(pfč, 9. 7. 2009 21:28)

ak máš záujem,a u vás na Myjave nebude,môžem kúpiť a poslať jeden vytlačok a ďakujem,že si sa zastavila aj tu v mojích Falkovinách

Rozhovor

(Helena, 9. 7. 2009 21:27)

Prezrela som si fotky,ktore si Ty robil,perfektne Petko,velmi sa mi pacia.
Marika je take krehke vtacatko.Ja ju uplne chapem,ze zije tak ako zíje.Viem,ze vela ludim ju maju radi ale vela ludi je ak zlych.Nechce,aby ju lutovali,lebo lutost je smutna...

Rozhovor

(Helena, 9. 7. 2009 21:22)

Petko,Ty slavny fotograf a taky skromny.To sa mi paci,ze v knizke o Marike su aj Tvoje fotky.Rada si ich pozriem,aj tu knizku samozrejme.Rada citam zivotopisy slavnych ludi a to Marika JE.

Marika

(peťo, 31. 3. 2009 17:33)

Tych fotiek a spomienok na spoločné stretnutia je viac,časom priložím niečo nové - aj foto aj spomienku osobnú a tebe Mima ďakujem,že si si našla čas a pozrele si sa sem a je to škoda,že Marika mlčí a je len vo svojom bytiku,ale asi je to tak pre ňu to najlepšie,ona sama vie čo si môže a nemôže dovoliť a tak to berme všetci tak ako to je,však Marika nás ešte prekvapí nejakou novinkou...

A tie fotografie Mariky

(Mima, 31. 3. 2009 9:33)

su uz coraz vzacnejsie.
Vdaka za ne.

V Marike ma Slovensko

(Mima, 31. 3. 2009 9:27)

jeden zo vzacnych pokladov, myslm, ze je to spevacka u nas bez konkurencie.
Je skoda, ze sa stiahla do uzadia, ale je to jej rozhodnutie, na ktore ma iste svoj dovod.
Svoj nadherny hlas darovala mnohym skladbam, ktore potesovali i potesuju a iste nezapadnu do zabudnutia.
Prajem Marike vsetko dobre, vdaka, Peto, ze si ju tu pripomenul,kiezby Slovaci na nu nezabudali a jej pesnicky sa hrali castejsie, urcite si to zasluzia....