Choď na obsah Choď na menu
 


AKO MALÉ CHLAPČA

9. 2. 2011

TAKY JSEM SE NARODIL BOS

spieva skupina Olympic,ale dajme inú pieseń

 

www.youtube.com
Lucie Bílá & Petr Janda - Otázky.
 

 


 

v našom živote je veľa otázok na ktoré není odpovedi a veľa kadejakých záhad na ktoré tiež odpovedí niet,ako napríklad osud,ktorý nás dokaže toľkokrát tak prekvapiť,že to nedokážeme pochopiť po celý život čo nás  ten osud sprevádza...

AKO MALÉ CHLAPČA SOM TEN ŽIVOT MAL SKUTOČNE ÚPLNE INÝ AKO TIE NAŠE DNEŠNÉ DETI

však sme boli celé dni na ulici,v lese,no proste v  prírode a nie len doma pri počítači,jasnačka,lebo sme o ňom v tom čase ani len nesnívali,že bude,viem,že sme si čítali viac kníh ako dnešná mládež,moja obľúbená bola - Rozprávky starej matere,hráli sem sa na ulici kadejaké hry ako na skryvačku,naháňačku,guličky sme hráli,také tie za dve koruny v hadrovom vrecušku a boli hlinené,ak mal niekto sklenenú dúhovku,to bolo niečo vzácne,hráli sme s loptou vybíjanú,skákali sme školku  nakreslenú na asfalte,na slepú babu na lúke sme sa hrávali,ešte jednu hru a neviem ako sa menovala,hráli sme sa na Indiánov,letel predsa Winnetou,raz ma mučili priviazaného pri strome,na sochy sme sa hráli,dievčata skákali pre mňa nepochopiteľnú gumu,tiež sme sa hráli na také to detské - ukaž mi ich...presne ako vo filme Gombiková vojna a chodili sme si do lesa opekať slaninku či špekáčky,kúpať sa v potoku,teraz ma napadla jedna spomienka,ako sme chytali rybi a len tak sme si ich opekali na palici ako slaninku,len sme iz nich vybrali vnútornosti,to bolo papaničko,síce sme si z domu vždy nosili niečo čo nám kuchyňa dala,ale také to,že sme si sami niečo urobili v lese,bolo také tajomné a vzácne a spomenul som si,ako sme si na kameni pri ohništi opekali vajička,také v škrupinke,len sme do nich dierku urobili aby nevystretilo,to bola pochuťka,dnes oheň v lese,bože chráň...

dnes není nikde na sídlisku vidieť ani len obyčajného vrabca a nie to pipišku či sykorky,ktoré sme mavali na balkóne v budke vždy plno,tiež za čias,ako som bola to malé chlapča, vtačkov v lese bolo nejako viac ako dnes,čím to je,že sa to všetko tak mení...

alebo ako chalani sme si robili také drevené motokary a guličkové ložiska sme mali ako kolieska,to bolo rachotu po ulici,alebo sme použili zo starého kočíka kolieska,napadla ma jedna hračka,ja som jej vravieval Tragáč a šlo o obyčajnú drevenú špulku alebo cievku z niti,ktorú maminka vždy vyhodila,keď sa jej nite vypotrebovali,stačilo na okraje špulky nožikom urobiť zubky,primontovať tam kúsok zo sviečky alebo mydla,gumičky zo zavarenin a kúsok drievka,alebo drevenú ceruzku a po natiahnutí gumy sa ta špulka dala do pohybu a prekonávala kadejaké prekážky,to sme súťažili s bratmi,lebo každý sme mali svoj Tragáč,alebo Traktorik a to dlho trvalo,kým sme všetci traja mali ten svoj,alebo robili sme si gumipušky,praky,v lese sme si našli vhodné parošky,kúpili si modelársku gumu alebo urezali z bicyklovej duši a  urezali z nejakej topánky jazyk a už sa strielalo,tiež sme strielali s kľúčikom,čo sme brali doma zo skrini,musel mať dierku do ktorej sme napchali hlavičky zoškrabané zo zápaliek,bol uviazaný na šnúrke z topánok a prásk o stenu,to bola rána spomenul som si,že sme si vyrezávali drevené píšťalky,dodnes mám na stehne ľavej nohy jazvu od nožička Rybička...

nedávno - no tak pred nejakými rokmi - ma tak napadlo,prečo sme v tom čase detskom nemali také tie dnešné machr šnúrky na krk,nosili sme kľúče na kadejakom špagátku či šnúrke z topánok a stačilo nám to,mali sme čiernobiely televízor a sem tam sme sa naň pozerali,ako som už písal,ráno sme vypadli von (myslím cez prázdniny samozrejme)a vrátili sme sa večer,maminka ale presne vedela kde sme a s kým sme a čo tam vystrájame...

večer stačilo,keď tatin zapískal a už sme vedeli,že musíme ísť domov,lebo ak nepídeme na čas,bude výprask,v tom čase,keď som bol ja chlapča,sme chytali večer popod pouličné lampy metlou chrustov,bolo ich na stovky,ulamovali sme im krídla-krovky a nosili do lekárne,kde ich vykúpovali,alebo sme zo zápalkovej krabičky urobili voziček ako mal Ferdo Mravec a priviazali za chrusta a pretekali s bratmi,ktorý je rýchlejší,tiež sme zbierali slimákov,tie v  budke čo boli,a  nosili do zberne,ako aj jarabinu pre lesné zvieratka poľovníkom,starý papier a spomenul som si,ako sme ako decka sedeli večer v kuchyni,kde bolo vždy tak teplúčko,pozerali sme na oheń v peci a tatin nám rozprávky rozprával a na tej peci bola vždy čierná káva,melta,alebo hrniec a v ňom sme často varili jablčka,chutili nám také,alebo sme si krajec chleba pokropili vodou a posypali kryštáľovým curkrom,alebo taký domáci chleba čo mamina piekla a chutil aj taký suchý, a aj chleba s domácou masťou a posypaný cukrom,nechápem ako nám to mohlo chutť.Ale chleba s masťou a cibuľkou a posoliť mám rád dodnes a brávam si taký ten zlepenec aj na kadejaké vandre.Vycucávali sme špik z kosti čo mamina varila na polievku.To bola vzácnosť.A ak sme si to dali na tanierik,bolo toho strašne málo,ale ak sme si to posolili a dali s chlebom,to bola pochutina ako kaviár.Ktorý som nikdy nejdol.A chodil som ako malé chlapča do mliekárne pre mliečko s konvičkou a v tom čase existoval zemiakový cukor,šumienka čo bola v tuhom stave a naslinili sme ich a treli o seba a super to penilo a olizovali sme to,boli super rohlíky Husáková ale aj Dubčekové a presne si viem vybaviť atmosféru na hlavnej ceste ako sme pobehovali okolo ruských tankov,žobrali odznaky a obdivovali tia mašiny tanky a iné auta a neuvedomovali si čo sa deje,až neskôr som všetko pochopil ...

dalo by sa písať donekonečna ako bolo v tom čase,samozrejme neboli sem len dobré deti svojích rodičov,kadečo sme vyviedli a chodili občas aj poza školu,spomenul som si teraz na žabky.Aj dnes sa to hádže,ale v tom detskom čase to bolo také nejaké iné,také kto to vedel,bol viac ako ten čo tie žabky hádzať na vode nevedel.Tiež sme v jedno obdobie v zime chodili do lesa,kúpať sa v potoku,ta predstave pre vykreslenie - len tak v trenkách sme plavali v potoku,ktorý bol zamrznutý a všade plno snehu,urobili sme si ohník a bolo nám teplo pri ňom,robili sme to pre jednu vec,aby sme ochoreli a nešli do školy,ale nám to kúpanie sa v studenom potoku pomáhalo a nemoc nás obchádzala z ďaleka,alebo napríklad som si spomenul,že sme mali také korčule na kľúčik,tuším sme ich volali Kvinty či tak nejak,no tie korčule sme si  šrubovali na kus dosky a spúšťali sme sa v lese na bobovej dráhe na takých korčulobobách,keď som ja bol malé chlapča obdivola som film Strieborný favoriť či Jerguš Lapin,ale aj kadejaké grotesky,ktoré dnes v telke nedávajú s Chaplinom,Laurel a Hardy či Frigo na mašine a mal som rád film Fan fan Tulipán a vždy som sa tešil na scénu ako pozerá Gerad Philip do výstrihu zo strechy  krásnej Gine Lolobrigide a zbieral som všetko možné od vymyslu sveta,ako známky,odznaky,obrázky spevákov,hercov,ja som zbieral prázdne spreje,niekto plechovky od piva a malinovky,ale tie boli vźácnosť v tom čase,tiež som mal plno modelov lietadielok čo som si skladal sám,zbieral som pohľadnice a zbieram dodnes a počúvali sme muzičku z gramopatni či magnetofónových kaziet.Mali sme doma taký veľký štvorstopý mahgnetofón B45 TESLA a to bolo niečo,mať doma takú mašinu.To bolo pasiek ponahrávaných a dokonca som chodil nahrávať kadetade ku kámošom čo mali doma platne,ale nemali magnetotón.Dalo by sa písať donekonečna čo bolo,keď som bol malé chlapča...

a tak ako ste na tom všetci čo sa sem občas zatúlate na moje Falkoviny,napíšte mi...

 

 

pfč tramtária + falkworld - sLOVEnsko

 

ak sa sem niekto pridá,mohli by to byť také príbehy s názvom : Tisíc a jedna spomienka z môjho detstva alebo života - ja som taku tu prvú spomienku napísal a tak čakám na pokračovanie...


 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

...hej aj ja

(peťo tulák, 5. 2. 2012 6:42)

...hej aj ja som si pušťal na jar alebo po daždi okolo cesty lodičky,ale použili sme len zápalky a sledovali sme ich ako plávajú v potoku roztapajúceho sa snehu či vo vode po daždi.

Veľa spomienok nám ostalo v pamäti a veľa sme ich tu spoločne ani nespomenuli.Jani a teraz som si spomenul,že sme len tak behávali bez topánok po poli,po strnisku a nič nás nepichalo.Hej,poslúchali sme,museli sme a netulali sme sa po nociach v uliciach.Bolo fajn a nebolo toľko zla v živote ako dnes - žijeme v krutom čase...

Krásne spomienky

(Jana, 10. 12. 2011 19:20)

Tuším som tu už bola...Úplne všetko mi je veľmi blízke...Spomeniem loďky z novinového papiera. Bežali sme vedľa nich dole celou dedinou, po veľkých dažďoch, keď sa voda rútila po ceste. Po potoku sme si púšťali lodičky z kôry. Piekli sme krásne blatové torty, operovali žubrienky klincom na špagáte...Na medzi sme česali trsy tráv, a zapletali sme ich do vrkočov. Vzácna bola každá fialka...poznali sme všetky miesta, kde rástli. O tie biele boli preteky...A poslúchali sme. Asi. A všetko nám bolo vzácne... Čau.

...a ktorá?

(peťo tulák, 28. 11. 2011 5:16)

Hej,ďakujem za prípsevok,krst tak skoro nebude a ty sa ktorá Helena...?Tota ze salóna?

Detstvo

(Helena, 27. 11. 2011 13:46)

Petko,Ty si teda riadny spisovatel...uz sa tesim na krst knihy,dufam,ze bude...

Zaujímavé...

(peťo tulák, 2. 6. 2011 5:49)

...Alicka,kde si sa to preklikala v tych mojích Falkovinách a ďakujem za zastavenie sa v tej uponahľanej dobe a je fajn si takto spomenuť ako bolo,keď sme deti boli,že?A nikdy ma nenapadlo,že sa da robiť aj tak zle dievčatám a hádzať im tych chrustov niekam,to muselo byť hnusné,bŕŕŕŕ

tak podobne...

(Alica z krajiny zázrakov, 1. 6. 2011 22:39)

ako sa tu píše sme aj my prežili detstvo...lenže sme toľko nemajstrovali,ale sme šili na bábiky,hrávali sa na schovku,lozili po stromoch-na čerešne,jablká...a chrústy nám hádzali chalani za tričká!!!

a ešte maličkosť

(peťo tulák, 12. 2. 2011 5:42)

doteraz si tento môj životný príbeh z detstva bol prečítaní 55x čiže pozrelo si ho 55 ľudí

napísala si i ty Lilie...

(peťo tulák, 12. 2. 2011 5:39)

...tak Maruška ty tu občas zablúdiš a tak ďakujem,že si si našla čas aj pre tento môj vymyšľalnec z detstva a píšeš dobré,že všetko v rámci slušnosti,lebo v tom čase sa inak ani nesmelo,nie ako ta dnešná mládeš nevychovaná,drzá a protivná,ale možno sme v tom čase iné deti neboli,len sme sa hrávali trochu tak krajšie,detinskejšie a nepozdraviť na ulici staršieho človeka,to by bol doma mazec,keby sa to rodičia dozvedeli,napadlo ma,že kámoš mal také vychovanie,že zdravil ruky bozkávam teraz mi je to smiešne,lebo si to neviem predstaviť na pozdrav dnešnej mládeže a tak som rád,že si si tiež našla čas a pripísala mi tu riadkov pár :o)

a ďakujem aj Marii...

(peťo tulák, 12. 2. 2011 5:33)

...poteší ma všetko čo tu ktokoľvek napíše a ty si mi pripomenula detszvo s tym bunkrom,hej,mali sme ich rok čo rok a tiež po žatve sme si robili bunkre z tej slamy v tych balikoch,dokázali sme sa v nich hrať do zotmenia,kedy sme sa museli pobrať domov,lebo by bolo zlé,prísť neskoro.teraz z rádia mi tu spieva Lásku prokletou Hanka Hegerovie,to len tak mimochodm,ako keby spievala tebe Maria...

Teším sa až sa niekedy fakt naozaj stretneme a osobne spoznáme,až budem u Joja dám o sebe vedieť :o)

najskôr Braňo...

(peťo tulák, 12. 2. 2011 5:27)

...tak máš pravdu,ten rachot na tych motokárach bol úžasný a s chrustom som nikdy nezavodil,ale napríklad cestou zo školy na jar sme si púšťali lodičky(zapalky)v tečúcom potôčiku pri ceste a povystrájali sme toho ako chalani veľa ako keď sa nafukla slamkou žaba a praskla potom kameňom,fuuuj dnes,keď si na to spomeniem,čo chalani všetko robili a ja som sa prizeral,mne sa to s tou žabou hnusilo,ale také to lyžovanie na tych rohoži - tak o tom neviem,ale ohadzovanie sa blatom z palici to hej,no a klzisko sme si nerobili,chodili sme sa korčuľovať na potok alebo ako sme si dávali veliké klince na koľajnice a vlak nám ich krásne vylisoval a mali sme také malé šable a dík Braňo :o)

Píšeš mi z duše

(lilie1.maruška, 11. 2. 2011 22:50)

Musím přiznat,že miPeťo píšeš z duše,jsem sice o nějaký ten "pátek"starší,ale zrovna také bylo moje mládí a také dns ráda na tu dobu vzpomínám se svou sestřenicí, o 4 roky starší, která bydlela vedle nás,protože její otec byl bratr mého otce.Co my se navyváděly,až hrůza,ale všechno v mezí slušnosti.To jsme si nedovolily. V tu dobu bylo jiné měřítko na chování,které bylo zakotveno v každé rodině.Nepozdravit lidi,přijít pozdě domů to jsme si ani nedovolili,ale jinak to bylo fajn.Pokud dodržoval človíček v tom věku určité věci,které ta doba vyžadovala a hlavně rodiče,tak to byl báječný život,který nám může dnešní mládež jen závidět.Mám mnoho zážitků z doby mého mládí, byloby to na dlouhé psaní,ale nemám takové pisatelské schopnosti.A tak Peťo veliký dík za toto téma.

podobne detstvo

(Maria, 11. 2. 2011 12:46)

Peťko podobne niečo som preživala aj ja ked som bola dieťatom ,spominam si ,vždy v sobotu sa upratovali cesty ,dvory ,vyzametalo sa aby v nedelu bolo čistučke všade v okolí,hry sme hravali podobne aj ked som nebola chalan ale vyrastala som pri 5 bratoch,,tak som vyskušala aj tie chlapčenske hry.Ako deti šli sme do lesa kde sme si spravili bunker ,hrali sa na schovavačku.U nas na dvore bol vysoky orech tak som vymyslela sedenie na nom,dala latku na pevne konare a pozerala do dediny z vyšky.Moje deti ešte niečo podobne pozaživali.hravali sme sa ,kto najdalej doskoči alebo najvyšie cez špagat,školku amnoho inych hier ,bolo veselo.Je tych spomienok velmi vela ,to by bolo vela písania,snad raz ked sa stretneme povieme si toho viacej Mária:-))

Ad chrústy :-)

(Braňo, 11. 2. 2011 11:59)

Tak s nimi sme doslova robili stávky a pretekali :-)
Každý ho mal zaviazaného na nejakej nitke ( myslím,že sa trhali krídla ) a koho chrúst prebehol na druhú stranu čiary ako prvý - vyhral :-)

+++

(Braňo, 11. 2. 2011 11:51)

Keď si spomínal ten rachot drevených minikár ktoré jazdili po chodníku...
Pamätáš si aj "lyžičky" = tie z tých rohoží čo sa dávali do kúpeľne? Tie sa nad ohňom zohriali a naformovali na nohu,gumičkou stiahli a už sa po dobre ušľapanom snehu pretekalo :-)
Cez zimu sme časť ulice pred barákom zatarasili tehlami a napustili vodou.A potom sa "hokejovalo" :-)Nikomu zo šoférov to vtedy nevadilo.Boli radi,že sa všetky deti zabávajú a hrajú.
Alebo prúty a na nich napichnuté bahno a s tým sa obhadzovalo? Občas samozrejme aj menší úraz,ale kto mal úraz - bol chlap ! :-) Tých hier čo sme sa vonku hrali bolo naozaj neúrekom.Leto bolo futbalové ... Veru-veru ... čas to pochoval...

ĎAKUJEM VÁM ZA PRÍSPEVOK...

(peťo tulák, 11. 2. 2011 6:00)

...do budúcej knihy príbehov zo života!

Braňo máš pravdu,taká kachlová pec je dobrá vec aj dnes,je to moderné a veľa ľudí si ich dáva do barákov,mali sme v Starej Ľubovni takú u mojej starej maminky a dalo sa v nej aj piecť.Na kušu som veru zabudol.To bola zbraň!Robili sme aj luky a dokonca šarkanov,ktoré nám lietali tak vysoko ak fúkal správny vietor.Cvočky asi viem o čo ide,ale volali sme to nejak inak,neviem ako.Ta pamäť občas vynecháva už.No ale nemôžeme dnešnú mládež zas až tak odsúdzovať,je taká doba,ale ta naša bola lepšia...

Jolka ty tu chodíš dosť často a ďakujem!Ja viem,dievčata mali svoje hry aj keď sme ich dosť často hrávali tak nejak spoločne.Však už len skákanie škôlky.Teraz počúvam,vonka začalo pršať a kvapky krásne padajú na parapetnú dosku na okne...aj dážď mal iné čaro v tom našom detskom čase ako dnes,neviem čím,ale bol to iný dáž´d a keď sa to tak vezme,je to len voda...

Ďakujem vám za zapojenia sa do týchto našich spomienok z detstva :o)

... moja reč

(Jolka, 10. 2. 2011 22:11)

Peti, veľmi rada sa túlam po stránkach Tvojich Falkovin a dnes som objavila úžasnú tému. Veľakrát sa s priateľkou rozprávame o našom detstve a ajhľa :) naše slová sa takmer zhodujú s tvojim príspevkom. Možno len tí chrústi nám chýbali
(alebo nechýbali?, kedže to bola škodná)Veľakrát sme sa aj my dievčatá zapojili do hier našich bratrancov, kamošov, jazdili sme s nimi na minikárach. Keď chceli strieľať z gumipušiek tak nás odháňali, ale my sme si zase našli niektorú z tých dievčenských hier, ale boli sme vonku. To boli dobré časy. Škoda, že čas sa nedá vrátiť aspoň na niektoré chvíľky.

:-)

(Peťo, 10. 2. 2011 14:07)

Peťo ! Mal som presne,ale takmer doslova presne také isté detstvo ako Ty.Až na malé rozdiely - ja som panelákové dieťa a tak sme piecku v byte nemali :-) Teda mali - kachľovú ( a ešte aj máme ) ale len na chalupe - našej drevenici nad Hriňovou.Vedel som sa dívať do kozuba po celodňovej "vrecoslamovej" sánkovačke dlhé hodiny a načúvať tónom brezového dreva.
Všetky - doslova všetky tie hry čo si tu uviedol si pamätám.Mával som aj kušu s tou gumičkou na zaváraniny - takou červenou :-)
Hrávali sme ping-pong vonku - to sme sa vždy točili okolo stola.
Pamätáš aj na cvočky? ( Možno Teba to už nechytilo ) To bol frajér kto mal tú svietiacu - fosforovú.Tá sa vymieňala aj za 20 normálnych :-) Vonka hry ako žandár-zbojník ... Guličky - dodnes ľutujem túto generáciu,ktorá hovorí o našich hrách či doslova detstve ako o primitívnom.Nechce sa mi až veriť ako vie byť dnešná mládež neetická - bez akejkoľvek viery.Na NET-e prevládajú protikresťanské nálady a to sa mi nepáči.Ale zase nesúdim mládež ako celok.Len sa mi nepáči kam naša spoločnosť beží,či vari správnejšie - kam letí... Maj sa a som rád za túto spomienku ... Braňo