Choď na obsah Choď na menu
 


ROBOTA

28. 12. 2010

ROBOTA alebo teda PRÁCA

akú a kde som počas môjho života vykonával, alebo chcel robiť

 

Tak, mohol by som začať, keď som si ako taký piatak kúpil v ZDŠ knihu z Klubu mladých čitateľov s názvom : VRABCE MAJÚ KAŽDÝ DEŇ NEDEĽU a to značí, že už ako malé chlapča sa mi moc robiť nechcelo a chcel som byť ako to malé vrabča a preto mi aj vravievali v škole, že Čimčarara, alebo len tak Čimo.

No viem, že som chcel byť robotníkom, alebo hocičím na letisku, bolo to obdobie, kedy som obdivoval lietadla a maj som aj kadejaké obrazkové knihy o lietadlách a zbieral som poštové známky čisto lietadla, mal som dokonca plnú izbu modelov lietadielok, to sa kúpovali také plastové a doma som si tie modely poskladal sám.

No viem, že som jedno obdobie chcel byť len čisto horolezcom a spoznávať hory a zdolávať obrovské štíty s partiou super ľudí a to obdobie ma prešlo a chcel som byť spisovateľ a písať knihy a to cestopisy a hudobné, bavila ma veľmi hudba a fotenie.

No viem, že som jedno obdobie chcel byť fotografom a chcel som robiť plagáty spevákov a pracovať v takej fabrike, kde sa toto všetko robí, no nedostal som sa na polygrafickú školu a tak som skončil v monterkách a to na stavbách ako vodoinštalatér a skladal som bytové jadra a kadejaké vodovody ako napríklad v Jasnej či na Štrbskom plese, ale aj v Rožňave a Jelšave či Revúcej a samozrejme v Poprade, Svite a okolí a dodnes ma táto profesia nebaví a to som bol zamestnanec - PS čiže Pozemné stavby Poprad a vydržal som tam na učňovke, pred vojenčinou a po nej ešte dva roky.

No viem, že som jedno obdobie pracoval ako údržbár vo fabrike Chemosvit vo Svite a to bolo krásne obdobie v dobrom kolektíve a žili sme spolu nielen ako údržbárska partia,ale aj ako ľudia mimo fabriku a chodievali sme na kadejakú turistiku a dosť často, mám na to obdobie krásne spomienky a aj nejaké fotografie. Boli sme napríklad celá partia na Kriváni a pracoval som tam asi tak dva roky a niečo.

No viem, že som jedno obdobie v mojom živote pracoval ako údržbár v Mäsokombináte v Hodoníne, to som už bol ženatý a vydržal som tam jedenásť dní aj s jednou pracovnou sobotou. Nepáčilo sa mi to tam, keď som tam videl toľko krvy a tyranie zvierat, však tie prasata ešte žili a už ich obarovali a porcovali, dlho som nemohol jesť pašteky, či klobásky, mohlo tam byť super, kolektív fajn, všetci moaraváci a tak vínko tam tieklo dennodenne, ale utiekol som odtiaľ.

No viem, že som jedno obdobie bol zas ako údržbár vo fabrike ZDA v Holíči čo bola vlastne pobočka z Partizanského a vyrábali sa tam topánky a v Holíči sa tej fabrike hovorilo že Kufris, lebo predtým sa tam vyrábali kufre. Bol tam super kolektív na údržbe a tiež super ľudia tak celkovo. Veľa akcii jak kulturných tak športových či pre zamestnancov alebo pre deti k MDD sa tam robili. Tam som pracoval nie len ako údržbár vodo topo a tak socialných zariadení ale mal som na skrine aj titul napísaný a síce uDr. čiže uDržbár. Na starosti som mal jasličky a jednu bytovku a bola to práca ako kedy zaujímavá. Bol som často mimo fabriku a to bolo super. Robil som tam aj fotografa,l ebo v tom čase trvdého komunizmu sa všetko muselo zaznamenávať, tak som mal profesiu fotograf a splnil sa mi jeden životný sen na chvíľu. Za prácu fotografa som koľkokrát mal viac penez ako za prácu údržbára. Ale robil som tam aj sklenára, stolára, zámočníka, zvárača, opravoval som strechy a všetko čo bolo treba opraviť. Dokonca jedno obdobie som tam robil aj kuriča. Vydržal som tam roky rokúce a dostal aj byt,z a pár korún s tým, že odpracujem desať rokov, keď to obdobie vypršalo a chcel som ísť preč, prišla ta "smiešná revolúcia" a fabriku zrušili, bol som tam presne 13 rokov. Napdlo ma ešte niečo, robil som aj veduceho fotokrášku na ZDŠ.

No viem, že som jedno obdobie bol aj nezamestnaný a to od apríla, kedy nás prepustili z tej fabriky a trvalo to do septembra, kým som si našiel nejakú prácu a bola to taká stavebná firma ani neviem názov už, ale robil som tam vodinštalatéra a tu sa naplnili slová môjho otca, že remeslo ma zlaté dno. Urobil som socialky na učilišti a hotovo. Nemali pre mňa robotu mojej profesii a tak som robil po stavbách čo bolo treba. Pomáhal murárom, vykládal auta, robil závoznika, stál u miešačky napríklad a vyrábal som betón či maltu, kým som odtiaľ neprešiel k inej firme a spoločnému majiteľovi, vydržal som v tej stavebnej firme Inveco sa menovala, spomenul som si, vyše roka.

No viem, že som jedno obdobie robil ako skladník vo firme M&M a šlo o prvý veľkosklad potravín v našom širokom okolí a bolo mi tam super, síce začiatky boli ťažké, hlavne finančné, ale vravel som si, mám to kúsok od domova, nemusím nikde cestovať a potraviny budú žiadané stále, tak tu vydržím do dôchodku, ale určite, život sa mení zo dňa na deň a tak časom sa to všetko zmenilo tak, že firma zanikla a len sa premenovala na Ahold a makal som tam už ako nový zamestnanec v tých istých priestoroch. Majitel ale bol špekulant a časom zase problém za problémom a tak ma neprepustil, ale ponukol mi inú robotu, nie v sklade, ale v takom bufete v disconte, kde si nakupujúci mohli dať kavičku, či nejaké iné občerstvenie, ako zmrlinu, hranolky, pizzu a iné jedlo a chodilo tam veľa deciek na tie hranolky či popcorn. Vyvábal som tam a chystal kadejaké dobroty z polotovarov pre zamestnancov k obedu a bol som v tom bufete asi dva roky, kedy som dal sám vypoveď a šiel makať úplne do iného oboru.

No viem, že som jedno obdobie pracoval ako vodoinštalatér na stavbách ale aj ako občasný šofér a to je niečo neskutočne, ja ako šofér vo firme MAS až kým majiteľ neotvoril predajňu vodo topo plyn v Holíči a mal som to šťastie, že si ma šéf vybral do predajne a mal som to kúsok od bydlišťa, nemusel som cestovať za zamestnaním  a bol som v tej predajni pár krásnych rokov, kým sa ta predajňa nepresťahovala do iných väčších priestorov tu v Holíči a pracujem tam ako skladník, predávač a občasný inštalatér. Som tu vyše desať rokov a je tu super kolektív a nemôžem si sťažovať, práca v pohode, mavame spoločné super akcie mimo pracovište, ako naposledy sme boli celý vikedn v Tatrách a vystúpili sme všetci na Chatu pod Rysmi a kto mohol a vládal aj na Rysy. Takže ako píšem, super super, nechcem nemiť zamestnanie, aj keď také chvíle už boli, len tak ako v každej firme, prácu si nevedia oceniť, čo tam, vykonávam. Mohli by dávať viac penez. teraz sme už zas v inej budove v tych istých priestorov. Je nás viac a je aj viac roboty.  Už je tam aj krbové štúdiu, kúpelňové štúdio, dokonca elektropredajňa. Takže aj keď by som fakt najradšej odtiaľ zdrhol, nemám kam v mojom veku. Kolektív fajn, ale tie neryv dennodenne. No do dôchodku to tu doklepem.

No viem, že som jedno obdobie pomáhal a občas stále pomáham aj bratovi v Chate pri Popardskom plese a to, čo je len treba, či okolo chaty, v chate kadejaké údržbárske práce, ale aj to skladanie drevených brikiet do kotolni s druhým bratom, krásne chvíle už tri roky pri akcii horských lavinocý zahránarov a ich psov, kedy pracujem jak v kuchyni tak v reštaurácii a večer v bare, aj to je aká taká profesia robiť na chate a vždy sa tam rád vraciam a budem vždy vraciať, pokiaľ tam brat bude robiť.

Takže tak nejak ja a moja profesia,moja robota.Som taký typ človeka,čo si vie opraviť všetko,skoro všetko a nepotrebje okolo seba nijakého pomocníka

a stejne roky rokúce vravievam,že by som chcel pracovať ako

KURIČ V LETNOM KINE : v lete sa nekúri a v zime sa nepremieta a peniažky mi idú!

 

pfč tramtária + falkworld - sLOVEnsko

 

 

 

 

 

 


 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Ta ponuka tu už bola a neraz

(peťo tulák, 14. 1. 2011 5:06)

Vykašlať sa na tu robotu čo robím a ísť na chatu za bratom.Idem tam koncom februára na týždeň zase a to viem,že roboty bude vyše hlavy,bude tam zas jeden ročník školenia Lavinových zachránarov a ich laviných psov a to sa namakám s bratmi v celom objekte chaty a jej okolí a ten postreh čo píšeš Lulu-Lucia sme preberali s bratom ixkrát a dík,že si si našla chvíľku a zastavila sa pri mojích taráninách a vymyšľancoch na Falkovinách

Tebe

(Lulu-Lucia, 13. 1. 2011 8:58)

by asi najviac seklo robiť s bratom na horskej chate, kde by si mohol sa aj túlať po horách, ale aj fotiť.... pekný den želám.

Už funguje...

(peťo tulák, 8. 1. 2011 6:46)

...internet nám nefungoval pár dní a bolo niečo pokazené na balkóne v tej skrinke internetovej a Ďakujem Jolka za krásne slová na začiatok roka a aj Lidka bude potešená a taktiež prajem aj Tebe a celej Tvojej rodine krásny rok čo začal a aj ja som rád,že som v tom klektive MASákov,je nám spolu dobré či v práci alebo mimo nej...

len tak

(Jolka, 1. 1. 2011 17:18)

Peťo, ja ťa poznám už vyše 10 rokov a predsa som si so záujmom prečítala tvoj prácopis. Mám jedno veľké šťastie a to, že patrím k tomu kolektívu, kde momentálne pracuješ. Naozaj sme kolektív, ktorý sa môže na seba kedykoľvek spoľahnúť, pracujeme, ale aj sa spolu smejeme, mávame tie superakcie. Dnes je prvý deň nového roku a preto Tebe a Tvojej Lidunke želám len to všetko naj.., naj..., naj..., zdravie, šťastie, lásku, peniaze a všetko čo si sami želáte.

Ahoj Peťo!

(lilie1.maruska, 31. 12. 2010 4:04)

Dík za pozvání,četlo se to jak napínavá detektivka Škoda,že ses tím spisovatelem nestal

Naozaj

(Braňo, 28. 12. 2010 11:04)

sa to dobre čítalo a v niečom sme si aj podobní :-)
Ja som v Itálii robil takisto len náhodou pomocníka vodoinštalatérom + prekladal som im z ITA do SK - cca 4 roky a to aj napriek tomu,že som so zváraním - závitnicou - konopovaním ... nemal žiadne skúsenosti.Naučil som sa a potom si nás veľmi chválili :-) Keby nenastali zdravotné problémy - bol by so tam dodnes.
Želám Ti Peťo vydarený štart do Nového roka 2011 a hlavne veliké vrece plné ZDRAVIA-ŠŤASTIA-LÁSKY, aby si z neho mohol počas nasledujúceho roka obdarovávať ľudí,ktorí stáli pri Tebe v tomto roku končiacom :-)

Braňo - "Ťažko-Slovák"

Si pracovitý.....

(Jarka, 28. 12. 2010 9:22)

...a veľmi šikovný Peťko.Tvoja rodina si ťa musí veľmi vážiť.Je málo takých mužov ako si ty.
Krásne sa mi toto všetko čítalo.
Prajem ti do nového roka len to najlepšie, veľa zdravia, šťastia a more lásky.Tebe aj celej tvojej rodine.
Tvoja priateľka Jarka z Litvínova .-)