Choď na obsah Choď na menu
 


ZBOHOM MAMA

31. 3. 2010

 

Obrázok

 

31.marec 2010

hnusná škaredá je streda a smútime všetci

opustila nás v ťažkej nemoci naša mama, stará mama, babka a jedna úžasná žena

česť jej pamiatke, ľúbime ju stále

 12.mája by sa dožila krásneho veku 81 rokov,

opustila nás tak nečakane a mala ešte toľko snov čo všetko ona ešte stihne porobiť a tešila sa na vnuka ako ho bude kočíkovať, no už sa nebude tešiť...

 

---------------------------------------------------------------------------

 Ja dnes veľký smútok mám

Končia sa chvíle krásnych rán

Tak ako nárek všetkých mám

Ja bez jednej som zostal sám

Pán Boh mi zobral dnes moju mamu

A už nevráti ju nikdy k nám

Nevráti ju nám....

Ja hlavu dvihám k nebesám

Od tejto chvíle budem sám

Viem,že raz muselo to prísť

Každý si nesie ten svoj kríž

No tak zbohom,mama

Maj sa tam fajn

V dobrom i zlom na nás

Hriešnych vždy spomínaj

No a tak prepáčte mi túto smutnú správu

ktorú prinášam ja k vám tak nečakane a na rýchlo

no musel som to sem napísať

a ďakujem Vám

---------------------------------------------------------------

pfč tramtária + falkworld - sLOVEnsko

 

 tu nižšie si klikni na fotogalériu spomienok

 

 

 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky moja mama,tata,súrodenci a tak

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

ĎAKUJEM!

(tulák peťo, 14. 6. 2010 16:51)

Dlho som tu nebol pozrieť,ale po čase to ešte stále rovnako u srdiečka cítiť,že je opustené a jedno miestečko v ňom ostalo prázdne a na Falkovinách 2 je iný príspevok spomienok na našu mamičku a babičku a je tam aj doplnené ako sme sa súrodenci naposledy rozlúčili a uložili našu mamičku vedľa tatina a už sú po rokoch konečne spolu....

Ďakujem,ďakujem Vám čo ste sa tu zastavili aj keď na chvíľku maličku a vyronili za našu mamičku slzičku a napísala nejakú milú vetičku,ďakujem nie len za seba....

Maminka

(Jarka, 20. 4. 2010 23:14)

Každé slovo je tady zbytečné.Je mi to moc líto a prosím, přijmi mojí upřímnou soustrast, protože i já jsem to samé prožila 3.12.2005.Je to čtyři a půl roku a nemůžu se dodnes z toho vzpamatovat, že jsem přišla o svojí maninku, které bylo 84 let.Táta mi zemřel ještě 13 let před maminkou a zůstala jsem sama.Proto vím, jaký obrovský žal nosíš ve svém srdíčku, ale musíme se snažit jít dál a myslet na to, že i naši rodiče měli ty své rodiče, taky o ně jednou přišli a věnovali se nám naplno.Tak i my se musíme věnovat našim rodinám, dávat jim sílu, kterou jsme dostali od našich rodičů a uchovat si ty nejkrásnější vzpomínky ve s vém srdíčku.Věřme, že čas aspoň trochu rány zahojí.Zatím máš kolem sebe spoustu přátel, kteří s tebou cítí a moc si přejí, abys v sobě našel sílu a šel ve svém životě dál, aby na tebe maminka byla tam nahoře v nebíčku, hodně pyšná.Vím, že ty to dokážeš.Jsem s tebou.Tvoje kamarádka Jarka

ĎAKUJEM VÁM!

(tulák peťo, 13. 4. 2010 20:51)

Čas je najlepší lekár na bolesť a žiaľ.Je to tak v tom našom živote pozemskom.Chcem sa poďakovať každému,kto sa tu zastavil na chvíľku maličkú a ja ešte aj teraz cítim stekať slzičku po líčku...

Ďakujem Vám...

mama

(Jarmila, 13. 4. 2010 19:44)

slová sú zbytočné ,úprimnú sústrať

Upřímnou soustrast

(Katka S., 12. 4. 2010 8:38)

Peťo, je mi to moc líto.. Drž se, myslím na Tebe a celou Vaši rodinu. I já těžce prožívám závěr měsíce března - už osmnáctý rok :-(

Odešel člověk nejmilejší.

(Tetina, 7. 4. 2010 21:48)

Tahle bolest se nedá zmírnit jen dvěma slovy, ale velmi s Tebou Peťo cítím, protože jsem to taky dávno prožila.Věř, že čas rány zhojí, ale vspomínka na toho, koho jsme v životě nejvíc milovali bude bolet po celý zbytek života. A tak Ti věnuji pro útěchu, že nejsi sám mou veršovanou vzpomínku.
Vzpomínka
"Jednou půjdeš za duhovým světlem"
řekl mi jednou můj tatínek.
On za ním šel,vrátil se ale zpět.
Však jenom na chvíli,
byl to jen jak dotek motýlí.
A pak odešel,nevrátil se více,
je smutné vzpomínat,uhasla jeho svíce.
Vyhasli jeho modré oči,
už se za mnou neotočí,
nezamává při odjezdu ze stanice,
nenaleje dobrého vína do sklenice.
Odešel do kraje, kde krásná hudba zní,
kde člověk znovu žije, ale i sní
svůj věčný sen !
Zemřel v r. 1976 a vzpomínka je stále živá.
Upřimnou soustrast.M

S m ú t o k

(Jojka, 5. 4. 2010 14:35)

Dnes som sa po dlhšej dobe znova zatúlala na Tvoje stránky a prečítala smutnú správu. Ani neviem, čo by som ešte po týchto všetkých povzbudzujúcich slovách pripísala... musíme brať život taký, aký je, so všetkým, čo nám prinesie. Ale Peti ver, všetko raz prebolí a krásne rána ani krásne dni nekončia.

Nase babky

(Miska, 4. 4. 2010 21:16)


Tak vidis,Svit namuz ostal ptazdny,my tam zrazu uz nemame ani jednu babku, nikoho.
Neda sa mi viacej pisat,hovorit.

Dozvedela somsa to az v piatok a bolo to prave na narodeniny nasej druhej babky,ktore sme toho roku uz tiez neoslavovali.
A ani v maji uz nebudeme.

Drzte sa!

Miska a cela rodinka

Mama

(Helen, 3. 4. 2010 10:05)

Peťko, myslela som si, že sme si emailom už všetko napísali, ale slov, kde vieš vo chvíli kedy sa Ty cítiš mizerne a vieš, že sú s Tebou známi a priatelia, slová ktoré Ťa posúvajú ďalej a zmierňujú čo nás bolí, je dobré vedieť, že niesi sám....
Vedz, že Ty niesi sám, len Ti ostalo v srdiečku prázdne miestočko a to nahradia krásne spomienky...

Dobrý večer,Petře,

(Paolo Bergamo, 3. 4. 2010 8:36)

přečetl jsem si celou stránku...a povím Ti toto...musíš to všechno vydržet,vydržet jako chlap...jiné už to na světě nebude.Mně odešli rodiče z ničeho nic necelé tři měsíce po sobě.A byli zdraví,za celý život nebyli nemocní.Jen občas nachlazení.A pak to najednou přišlo.Jen jsem nekonečně zíral na ten osudový fofr.A nezmohl jsem vůbec nic.Zbyl mi jen smutek a nečekaný údiv.Bylo to,jako když na člověka spadne hora...ale vyhrabal jsem se.Pomalu,ale vyhrabal.Tak se vyhrab taky.Zachovej vzpomínky.To jediný zůstává.Věčnou památku Tvé mamince.Petře.A držte se!

Paolo et famiglia

ps.Víš,já ji mám v hlavě uchovanou s hromadou jahod,kterou nám vždy při našem návratů z Roháčů hrnula do rukou.

Musím poďakovať...

(tulák peťo, 3. 4. 2010 7:09)

...zas novým súcitiacim s nami a tak ĎAKUJEME!

A len taký včerajší tv postreh z jedného filmu pridavam sem : SLZY SÚ BOHATSTVOM CHUDOBNÝCH


ŠKAREDÁ STREDA

Keď som sem písal úvodné slová,ani ma nenapadlo,ta streda bola škaredá,ona vlastne bola naozaj škaredá.Však je to streda pre Veľkou nocou a tak :

Prečo je streda škaredá?

Toto označenie vraj pochádza z toho,
že Judáš sa na Ježiša škaredil
a podľa ľudovej tradícii sa preto v tento deň
nesmie nikto mračiť,lebo inak by sa škaredil
na všetke stredy v roku...

V najťažsej chvíli

(Gabrielka, 2. 4. 2010 11:11)

Ahoj Peťo,
je mi to ľúto, ale dnes som ti sem už raz písala, ale neviem ako sa to mohlo stať po odoslaní tam ten príspevok nemáš.
Bolo to úprimné vyznanie, v ktorom som sa ti snažila vysvetliť prečo som ti doposial v práci nič nehovorila. Vieš, viem totiž akú veľkú ranu si utŕžil, ako veľmi nás to bolelo keď odišiel nami toľko milovaný Jožkov tatko. Taktiež sme s tým boľom chceli byť sami a každý kto sa nám osobne snažil vyjadriť sústrasť len rozorvával naše krvácajúce srdcia. Preto som ti chcela len cez PC odovzdať pár slov, ktoré by pomohli utíšiť tvoje zranené srdiečko:

Zotri slzu na líčku,
veď mamku máš v nebíčku.

Zotri slzu z líčka,
z mamky máš už andelíčka.

Bude s tebou deň čo deň,
nech už robíš čokoľvek,
nezabudneš na ňu nikdy,
veď si dobrý syn a človek.

Veĺa síl do ďalšej, navždy inej, etapy života prajú Túbelovci.

PS: A neboj sa, aj keď sa ti to teraz tak nezdá, ale na svete nidky nebudeš sám!!!...

Sústrasť

(efka, 2. 4. 2010 9:41)

Milý náš Peťo, je nám veľmi ľúto, že tvoja milovaná mamička odišla tam, kde sa aj my už pripravujeme odísť. Poznali sme ju len z fotografií, ale dúfame, že sa tam s ňou aj stretneme a budeme si o tebe spoločne rozprávať.
S hlbokým porozumením tvojho smútku sme tu stále s tebou tvoji /ako si nás sám nazval/:
starý ocko a stará mamka.

Bolí to, ak má tvoj priateľ bolesť...

(Lucy, 2. 4. 2010 9:12)

Zaznelo tu veľa úprimných a sústrastných slov. Ja sa zmôžem tak akurát už len na slzy, hlavne, keď som si pozrela to video...

Bolí to, ak má tvoj priateľ bolesť...

(Lucy, 2. 4. 2010 9:09)

Zaznelo tu veľa úprimných a sústrastných slov. Ja sa zmôžem tak akurát už len na slzy, hlavne, keď som si pozrela to video...

ĎAKUJEM VÁM!

(tulák peťo, 2. 4. 2010 6:36)

Ďakujem Vám čo ste si našli čas a napísali ste mi povzbudzujúce slová a súsitite spolu smnou - s nami.

Nesmierne si toho vážim a všetko čo som si tu prečítal,potešilo a povzbudilo v tieto smutné chvíle,kedy sa lúčime s milovanou osobou.

Ďakujem Vám ešte raz.
Verím,že tieto riadky potešili aj moju sestru a bratov a ostanych v našej už nie veľkej rodine,ktorá si to určite prečíta.
Ale keď sa to tak vezme z tej druhej strany,život je už taký,že niekto príde na svet a iný z neho odchádza.Tešme sa všetci z malého JaKubka a Adelky a Jerguška a Emušky a toho drobčeka čo príde na svet niekedy v lete....

Ahoj,mami

(Helena, 1. 4. 2010 13:08)

Petko,tu nadhernu basen napisala jedna skvela blogerka Gabika Weissova,velmi sa mi paci,ako by hovorila aj za mna.Mam ju napisanu a pripnutu smajlikom na chladnicke v kuchyni.

Ahoj,mami!

(Helena, 1. 4. 2010 13:04)

Tak som tu zas.Ja viem,ze asi meskam.
Mala som prist uz predvcerom-a naozaj som chcela...
Je toho na mna trochu vela.
Praca,rodina,aj deti...A ozaj,priniesla som kvety,su pre teba!
Su z nasej zahrady.
Mami,dufam,ze ti to nevadi,
ze som dnes prisla sama...
Vies,mama,
chcem sa tu s tebou rozpravat a viem,
ze pri tom budem asi plakat
a ty to nemas rada.
Stale mi chybas,kazducicky den!
Raz za cas vsetko na mna pada a vtedy strasne chcem
tvoju teplu naruc,tvoj usmev,tvoju radu.
A mozno pocujem tie slova niekde vzadu,co si mi
vravievala:
ze davno nie som mala,
a ze uz aj ja som mamka a mam deti,
a ze cas predsa velmi,velmi rychlo leti
a vsetko zahoji...
Vidim ta vsade,mami.
Ked hladim do zrkadla,pozeram vlastne na teba.
Aj moje ruky,ked su zapletene do seba
sa podobaju na tie tvoje.
A stary sveter,co si nosila,ten asi nikdy neodlozim.
Citim v nom tvoju vonu.Vzdy,ked mi najviac chybas
tak v nom dokonca aj spim...
...a potom sa mi sniva o tom,
ze stojis u nas doma v kuchyni,
ze pecies kolac
a ja mam tusim meniny alebo daco take...
Vies,nie je to pre mna vobec lahke,
ked sny su casto zivsie
ako spomienky.
Ver tomu,ze keby sa dalo,
kupim si rychlo spiatocne letenky
a obcas skocim k tebe na kus reci.
A pri odchode zase nieco slubim...
Alebo len tak zdvihnem telefon a poviem,ze ta lubim...

Uz radsej pojdem,maminka.
Nech ti tam hore teda stale slnko svieti.
Aj tak to citim,ze si pri mne,ze sa na nas pozeras...
A nabuduce privediem aj deti.

mama

(Lucia-Lulu, 1. 4. 2010 12:24)

Túto som hľadala:
http://www.youtube.com/watch?v=ph1K6URgfCI&feature=related
A tu sú slová úžasne precítenej pesničky od Ivana Krajíčka, slová, ktoré mi nikdy nenechajú oči suché...

Zvony nas privolali sem,
zvony, kalichy chrizantem,
zvestou ze umiera, mama

Pät synov, otec, dcera, zat,
vsetci ju prisli polaskat,
priniesli mame skromny dar,
plache srdcia a slnkom
spalenu tvar

Slovam sa kde-tu lame hlas,
zmohli sme sa vsak na usmev,
tu pri Tebe sme samy spas,
na rukach pohojda Ta spev,
spi mama

Pot, lica blede ako vosk,
pät synov vklada nezny bozk,
na bozkoch zaspis snad mama,
za slane slova skryva vzlyk,
aj stryc a panom podubnik,
ktory si Ta vzdy doberal,
ked v krcme hral Ave Maria,

Ave Maria

za kazdy den, za kazdy sen,
vdacime Tebe, len mama,
vsetko co v nas , nezhasi cas,
od Teba mame, viem mama.

Utichli zvony chrizantem,
pohasli sviecky v ociach zien
vedia ze Ty len spis mama,

na perach muzov zvädol pot,
do hrdla stupa zastup not,
nie, neprekrocil este prah,
zostava zatial pri dverach,

slovam sa kde-tu lame hlas,
zmohli sme sa vsa na usmev,
tu pri Tebe sme samy spas,
na rukach pophojda Ta spev,
spi mama

Kto ma dnes mama vino liat,
ked ruky ako inovat,
ked ruky s Tebou spia, mama

Gina, Ta preleje aj smiech,
snad stryca, panov, postrach viech,
nech vino stisi obavi,
a piesen tiesen odplavi,

Ave Maria, za kazdy den,
za kazdy sen, vdacime Tebe,
len mama, vsetko co v nas,
nezhasi cas, od Teba mama,
viem mama, si v nas, si v nas,
mama,

Ty predsa zijes v nas

Ťažké je mlčať...

(Lucia-Lulu, 1. 4. 2010 12:20)

Tak rada by som sa mýlila.... ale bohužiaľ už na mojej stránke som čosi tušila....
Ťažké je mlčať,keď cítiš bolesť... je dobre, ak sa s ňou podelíš, podelíš s tými, ktorí ju príjmu a cítia s tebou, určite sa ti aspoň trochu uľaví, keď vidíš, koľko ľudí máš pri sebe...
Dovoľ mi, aby som tvojej maminke, hoc som ju nepoznala, venovala pesničku, ktorú som presne pred rokom počúvala ja, a tiež pálila sviečky, pálim ich aj teraz - za môjho ocka, ale aj za tvoju maminku. Dnes je to presne 8 rokov, čo ma môj ocko navždy opustil. Viem, ako ti je - úprimnú sústrasť - cítim s tebou.
http://www.youtube.com/watch?v=G2xtqaME2kE
Hovorí sa, že smrť je jediná spravodlivosť na tomto svete - každého čaká. Každý prežívame smrť svojho blízkeho človeka ináč, ale každý s veľkou silou smútku v srdci.
Naše pocity, Peťko, sa v priebehu času menia. To však neznamená, že ten, kto nás opustil prestane byť pre nás dôležitý. Naopak... ja chodievam na cintorín často a väčšinou si tam posedím a vyrozprávam sa, viem, že ma ocko počuje a že tam zhora ma stále stráži a myslí na mňa. Tak isto ochrannú ruku nad tebou tvoja maminka bude držať stále... verím tomu, ver aj ty, bude ti ľahšie...
Drž sa ... ťažko hľadať slová....
Lucia